. - 20 December 2014 - justone.blog - justonedot
Main » 2014 » December » 20 » .
1:46 PM
.

Nikdy sa netreba skrývať za masku niekoho horšieho ako si, ale ani lepšieho. Každý má byť taký navonok ako sa cíti vnútri. Veď už sa vlastne niet čoho báť. Zvery sa skrývajú vnútri nás samých. Ktoré sú aké, to nikdy nie je jasné a preveruje to jedine čas. Ten čas schovaný v nás. Vždy keď sa oteplí, vychádzajú naše zvery na prechádzku, a tam vlastne zistíme, kto je kto..Who is who. Preto je vždy dôležité pýtať sa, klásť si otázky, a následne ich sami zodpovedať. Nikto za nás tie otázky neodpovie, len my sami. Odpovedá vždy niekto, kto je ukrytý hlboko v nás, niekto, kto nás mal, má a bude mať vždy rád. Akýsi náš osobný Boh, len si k nemu treba nájsť cestu. Túto cestu si hľadá každý sám v sebe, pozerá sa do očí ľuďom, lebo jedinou cestou do duše človeka sú jeho oči.
Každý si musí nájsť svoju vlastnú cestu, aby mohol zodpovedať najzákladnejšie otázky svojej vlastnej existencie, zodpovedať SÁM. Ostatní mu môžu povedať AKO, navigovať ho, podať pomocnú ruku, ale otázky PREČO, AKO a ČO si musí každý zodpovedať sám v sebe. A predovšetkým na otázku KTO by nemal zabudnúť. Tá je asi najpodstatnejšia. Lebo za ňou sa neskrýva žiadna idea, ale človek z mäsa a kostí, so všetkými jeho zvermi i nezvermi. Rozlíšiť medzi zvermi a nezvermi je tiež veľmi dôležité, ale aj neskutočne ťažké. Preto je potrebné snímať masky, aby každý vedel kto je kto, poznať svojich osobných zverov a vedieť sa s nimi vysporiadať. Nikto sa však nevie s nimi vysporiadať, keď ich nepustí zo svojho vnútra na svetlo, keď sa bojí trestu. Keď padajú okovy strachu, ľudia sa neboja povedať, čo si myslia a ukázať sa takými, akými naozaj sú, vtedy tie okovy naozaj spadnú a ľudia sa stávajú slobodní.
Návodov na cestu k sebe je mnoho, lebo nerodíme sa a nie sme rovnakí. Každý je už od samotného počatia iný, a zaradiť nás všetkých do jednej poličky je prakticky nemožné. Práve tieto poličky z nás robia väzňov nás samých. Je však len jeden zdroj, je len „jeden prameň“ no „veľa riek“, ako povedal Matthew Fox. Treba však vedieť, v ktorých riekach číhajú nezvery. Naše vnútorné zvery nám totiž neubližujú, sú nvaše, ubližujú nám len tie zvonku. Lebo každý človek má v sebe zakódovaný kód neničenia seba samého. Veď aj Ježiš hovoril „Jedzte a pite moje telo...“, nedodal - Ubližujte sami sebe, ničte sami seba, ale povedal „Milujte sa“. Milujte sa navzájom, nevynímajúc sami seba. Pozerajte sa ľuďom priamo do očí, neskrývajúc sa pritom za tmavé okuliare a masky. Len tak budú ľudia na Zemi spokojní a šťastní, len tak žiadna vzniknutá láska neujde, neutečie a nevyprchá. Lebo láska je vždy len jedna, nikdy nie sú dve. Na tú prvú sa občas zabudne, no ona je to jediné, čo je s nami а zostáva, čo v nás prebýva od nášho počiatku...
Samotná láska je sľubom, dôkazom. Na to, že je, predsa Bohu netreba ani papier ani pečiatku. On nie je úradník ani byrokrat, Boh je vedec a umelec v jednom - hudobník, tanečník, básnik...

Views: 41 | Added by: justonedot | Tags: slová | Rating: 0.0/0
Total comments: 0
Name *:
Email *:
Code *:
.
o sebe nehovorím
len píšem
medzi riadkami
Písané do riadkov
justone.pinterest
VK
T
blog.sme.sk
Hudba sveta R..FM