ráno sa prebúdzam
vyzlečená z teba
bezduchá bábika..
rozháňam oblaky
plávajúce za oknom
zvonením budíka..
nahá a prázdna
oblečená len do seba
do chladu..do ticha..
prvý tvoj úsmev
zachytím v letku
v kŕdli spomienok..
do večera je ďaleko
veď deň je oblečený
ešte len do plienok..
keď vyrastie
stretne sa s tvojím
ďalekým..
sme ako dve mince
hodené osudom
do rieky..
možno raz 
Poseidon odsúhlasí
a s požehnaním Amora
doplávame tou riekou
večných návratov
a nečakaných obratov
spolu do mora