roky uleteli jak tí vtáci
v nedozerných výškach
navždy stratení
i doba sa už dávno zmenila
dáždnik vozím
z garáže do garáže
namiesto do kaviarne
chodím do 'móla'
vy zabudli ste
na jeden rok
ja mobil vziať ráno
zo stola
báseň vždy hovorí hlasom toho
kto ju číta
nikdy hlasom toho
kto ju počúva
a nemusí ani hlasom toho
kto ju píše..
aj vtedy keď ju číta
básnik sám
nemusí znieť presne to
čo povedať ňou zamýšľal
tajná reč
bohémov zo strniska
i z vedľajšieho rúbaniska
vyvrátené významy
prevrátené obsahy
a symboly zvesené
z vešiaka v kuchyni
pozrú sa zrazu pod nohy
mokré chodidlá majú
od smoly
lebo stúpili priamo
na nový
čerstvou kôrou a slamou
vystlaný chodník