padal drobný sypký sneh
ako práškový cukor
preosiaty cez nebeské sito
na veľký zemský koláč..
sneh na trávniku
pod mojimi krokmi
vržďal celkom obyčajne
snehovo..
ten na vydláždenom chodníku
znel ako praskajúca bublinková fólia
pukal tak návykovo
ako občas plastové bublinky
pod našimi prstami
chcelo sa naň stúpať
presne tak
ako sa chce stláčať
nafúknuté polguľky
a hrať na ňom 
tú monotónnu pukavú melódiu
donekonečna..
len chvíľu za rannej tmy
boli chodníky zabalené
do snehovej bublinkatej fólie
to asi preto
aby sa cestou z noci do dňa
nerozbili o chladné ráno
deň ju totiž všetku
ešte do obeda pozbieral
:)