mám po krk tých
čo utopení
v svojej bohorovnosti
sú schopní utopiť muchu
v kvapke vody
za svoj vlastný nedopitý pohár
za svoje rany na duši
za starú guľku v hrudi..
nech dopíjajú vlastné poháre
nech nepijú z vody
v ktorej mucha sedela
nech nevŕtajú sa v ranách
svojich ani cudzích
a nemenia guľky na delá
vždy všetko sa nám vracia
všetky guľky sú bumerangy
každá jedna ktorá letela
žijeme v sieti
a ona žije v nás
prechádzame ňou
a ona nami
na udičky mobilov
sofistikovaných displejov
a kariet
lovíme
omyly nedotknuteľných
i závoje hviezd
kráľov oblečených
do siete iba napoly
i bedárov s hŕbou poloprávd
chytáme do siete
pravdy i klamstvá
aké tu ešte neboli
zdá sa že práve začal koniec sveta
všetci všetkého už máme dosť
vesmír sa scvrkáva do jedného bodu
uroboros už načal svoj chvost
splnil sa jeden veľký človečenský sen
sme rybkami i rybármi v sieti zároveň