Main » 2018 » August » 20 » 21. august 1968 očami osobných dokumentov vedúceho tajomníka OV KSS v Poprade (Spomínanie 1)
8:36 PM
21. august 1968 očami osobných dokumentov vedúceho tajomníka OV KSS v Poprade (Spomínanie 1)

Asi pred mesiacom ma v rozhlase upútala jedna otázka – Čo ste robili 21. augusta 1968?

V deň, kedy vojská štátov Varšavskej zmluvy začali okupáciu Československa, som sa s najväčšou pravdepodobnosťou hrala s bábikami či kockami, lopatkou nasypovala piesok do dreveného autíčka alebo z toho piesku „piekla bábovky“ na dvore u mojej starej mamy v dedinke neďaleko Spišského hradu. Veď čo asi mohlo robiť štvorročné dievčatko v jeden obyčajný teplý augustový deň. Až o veľa rokov neskôr som zistila, že ten deň vôbec obyčajný nebol a znamenal pre môjho otca a v konečnom dôsledku aj pre mňa veľmi veľa.

Môj otec mal v šesťdesiatomôsmom 39 rokov a pracoval vo funkcii vedúceho tajomníka Okresného výboru Komunistickej strany Slovenska (OV KSS) v Poprade. Spolu s predsedom Okresného národného výboru teda patril k najvyšším predstaviteľom štátnej moci na území okresu Poprad, okresu na tú dobu významného nielen vďaka našim slovenským veľhorám a s nimi spojeným cestovným ruchom, ale aj ekonomicky silným najmä vďaka veľkým závodom ako boli Vagónka v Poprade, Tatrasvit a Chemosvit vo Svite, Tatrasmalt v Matejovciach, Tatraľan v Kežmarku, či závod na spracovanie tabaku v Spišskej Starej Vsi.

Čo vlastne robil môj otec v prvých hodinách po tom, ako sovietske vojská prekročili hranice okresu? Čo všetko musel vykonať a ako postupoval vedúci tajomník OV KSS v tých prvých dňoch, kedy v uliciach stáli tanky neželaných okupantov? To sa už dnes nedozviem. Môžem si len čítať v dokumentoch a rukopisoch, ktoré otec zanechal, hľadať odpovede v slovách naklepkaných na klasickom písacom stroji, vo fialových vetách cyklostylov, v prepisoch rozhovorov a telefonátov. Z nich si môžem iba domyslieť, čo všetko sa v tých prvých dňoch okupácie dialo v jeho kancelárii, meste a okrese.

Neviem, či tie prvé dni otec vôbec spal. Možno len zdriemol na pár minút.

Podľa dostupných informácií 21. 8. o jednej hodine po polnoci bolo vojskami štátov Varšavskej zmluvy obsadené celé Slovensko. V Priebežnej správe o politickej situácii v okrese Poprad do 8.30 hod. dňa 21.8.1968 sa uvádza, že Predsedníctvo OV KSS (P OV KSS) zasadalo už od trištvrte na dve, o šiestej ráno vydalo prvé stanovisko a o ôsmej druhé vo vyhlásení postúpenom Československému rozhlasu a ČTK v Košiciach. O 7.25 prichádza telefonická správa so stanoviskom Východoslovenského Krajského výboru KSS (Vsl KV KSS) zo zasadnutia jeho predsedníctva. S vyhláseniami a stanoviskami k danej situácii, ktoré prichádzajú na OV KSS formou telegramov a telefonátov z najrôznejších podnikov a organizácií okresu, akoby sa roztrhlo vrece. Všetky odsudzujú tento násilný čin a vyjadrujú podporu Dubčekovmu vedeniu. Pracovníci OV monitorujú situáciu v meste. Rozhorčenie v uliciach sprevádza depresia a nerozhodnosť na pracoviskách. Krátko po jedenástej hodine dochádza na námesti v Poprade k tragickej udalosti. Guľkami z automatu ruského vojaka je zranených niekoľko ľudí, usmrtený mladý chlapec. V centre mesta, ktorou prechádzajú vojenské kolóny, sa zhromaždilo takmer jeden a pol tisíc obyvateľov. Situácia v meste je kritická. O tom všetkom hovorí Situačná správa o politickej situácii do 15.00 hod. v okrese Poprad. Večer o 22.30 prichádza telefonogram z Vsl KV KSS, ktorý naznačuje, že začína problém so šírením informácií tlačou, rozhlasom, telefonicky. OV KSS sa nemôže viac spoliehať na príkazy alebo doporučenia od nadriadených orgánov. Tesne pred polnocou prichádza diaľnopis z ÚV KSS so základnými informáciami. Obe správy vyzývajú k pokoju, prvoradou úlohou všetkých štátnych orgánov v nadchádzajúcich dňoch bolo zabezpečiť, aby nedochádzalo ku konfliktom s okupačnými vojskami, aby sa v čo najväčšej miere podarilo predchádzať akýmkoľvek ľudským obetiam.

V noci môj otec berie pero a píše ďalšie, v poradí už tretie vyhlásenie k občanom, ktoré 22.8. ráno o 5.00 hod. prečíta v rozhlase. (Doslovný prepis tohto textu je uvedený vo Vyjadrení k činnosti vysielača Severovýchodné Slovensko, ktoré otec napísal oveľa neskôr.) Vo Vyjadrení sú podrobne opísané udalosti toho dňa. Krátko po rozhlasovom vyhlásení bola budova OV KSS a pošty obkľúčená tankami a pancierovými vozidlami, bol zablokovaný rádiouzol a tlačiareň, vypnutý telefón. Na žiadosť veliteľa časti vojsk, ktoré mali ostať v Poprade, zvoláva otec na siedmu hodinu P OV KSS, na ktorého zasadnutí začína prvé rokovanie s veliteľmi sovietskych vojsk. Zo strany Predsedníctva boli vznesené tri hlavné požiadavky – odvolať vojsko z priestorov pred budovou OV KSS, odviesť vojakov z mesta a uvoľniť rádiouzol a tlačiareň. Otcovi bolo na jeho žiadosť dovolené o 10.00 hod. ešte raz vystúpiť v rozhlase po drôte s prehlásením k obyvateľom mesta, ktoré otec predniesol z narýchlo pripravených poznámok. Po jeho vystúpení v rozhlase veliteľstvo sovietskych vojsk odsúhlasilo odsun vojakov mimo mesta, základné prostriedky informácie – pošta, rádiouzol a tlačiareň však zostali zablokované. Vzhľadom na blízkosť pitnej vody bolo vojsku doporučené miesto pri letisku, kam sa časť vojsk k večeru aj presunula. Na uliciach však naďalej dochádzalo ku konfliktom medzi obyvateľmi mesta a vojakmi, sťažnosti zo strany sovietskeho veľiteľstva prichádzali celé popoludnie, pracovníci OV boli vysielaní riešiť problémy priamo na mieste. Ako však bolo možné predchádzať konfliktom, ak bolá ochromená celková možnosť informovať ľudí? Východiskom z tejto situácie bol náhradný vysielač. A tak schovaný pred zrakom a sluchom sovietskeho veliteľstva začal so súhlasom môjho otca večer 22.8. z Veľkého Slavkova vysielať vysielač Severovýchodné Slovensko. Jeho prvým príspevkom bolo vyhlásenie, ktoré mal otec dopoludnia v rozhlase po drôte, a ktoré prediktoval jednému z kolegov podľa svojich poznámok. V prípade, že by bol vypadol aj tento vysielač, bol pripravený ďalší, náhradný. Ten však použitý byť nemusel. Vysielač vo Veľkom Slavkove pracoval až do 30.8., kedy bola rozhodnutím P OV KSS jeho činnosť zastavená. To bolo však už v čase, kedy situácia nebola natoľko vyostrená, ale hlavne bolo to už v dobe, kedy sa začalo viac než tušiť, že hlavou sa múr preraziť nedá.

Neviem ako a kedy sa dostalo vtedy do Popradu Uznesenie zo spoločného zasadnutia delegátov Mimoriadneho zjazdu KSČS s plénom Vsl KV KSS v Košiciach ani ako a kedy docestovalo z Bratislavy do Popradu Stanovisko P ÚV KSS zo dňa 22.8.1968.

Na 23.8. bolo zvolané plénum OV KSS. Stanovisko pléna OV KSS v Poprade k súčasnej situácii zo dňa 23.8.1968 jednoznačne odsúdilo okupáciu Československa ako násilný a nezákonný akt. Zdá sa, že telefónne spojenie v budove OV KSS sa po rokovaniach so zástupcami sovietskych vojsk podarilo obnoviť, lebo počas zasadnutia pléna OV KSS prišiel z KV KSS v Košiciach diaľnopis o pripravovanom generálnom štrajku. V zmysle tohto stanoviska prijal OV KSS rozhodnutie o podpore vyhláseného štrajku.

Tri dni, ktoré otriasli Československom. 23. augusta ešte málokto presne tušil, kto je kto. Rokovania v Moskve medzi najvyššími predstaviteľmi Československa a ZSSR ešte len začínali. Slovo normalizácia ešte nemalo takú trpkú príchuť ako už o necelé dva roky nato.

Myslím, že prvé tri dni okupácie boli kľúčovými okamihmi celého ďalšieho života môjho otca, jeho činy a slová práve v tých prvých troch dňoch sa neskôr zmenili na palicu, ktorú si našli naňho tí, na ktorých hru nepristúpil.

Pozn.

Otec sa na jeseň 1969 vzdal funkcie vedúceho tajomníka OV KSS v Poprade a o pár mesiacov nato bol vylúčený z KSČ so všetkými dôsledkami, ktoré takéto vylúčenie v tej dobe znamenalo.

Ak cez odkazy v článku sa nedá dostať priamo k citovaným dokumentom, ich kompletné texty možno nájsť TU.

Views: 14 | Added by: justonedot | Tags: slová, spomínanie | Rating: 0.0/0
Total comments: 0
Name *:
Email *:
Code *:
.
o sebe nehovorím
len píšem
medzi riadkami
Písané do riadkov
justone.pinterest
VK
T
blog.sme.sk
mantras