Hlas možno zobrať a vybrať z hrdla,
ako pavučinku vytiahnuť...
Pavučinku spriasť do vlnenej nitky,
upliesť z nej sieť a celú noc ňou loviť farebné sny.
Celú noc...
Počítať pehy na cudzích nosoch,
hriať kostnú dreň.
Celú noc...
Zatvorím oči a napočítam do desať. Súhlasíš?
Potom otvorím – a všetko bude v poriadku. Dobre?
I všetko stratené bude na svojich miestach, všetko.
A dnešné ráno bude niečím z minulosti.
I ja zrazu, náhle, stanem sa pre teba všetkým, čímkoľvek.
A viac nebude tak osamelo.
Pretože ak dlho kričíš – hlas možno vziať a vybrať z hrdla.
A potom už nikdy...