Main » 2018 » March » 17 » KNIHA
7:58 PM
KNIHA

tá kniha ma pritiahla k sebe..ležala opustená v búdke, čo vyzerá ako vtáčia..no vtáčiky si v nej nechceli urobiť hniezdo..veď ani pre ne nebola určená..niekto na nej vylomil dvierka..vandali..bolo zvláštne, že tam zostala..nedotknutá snehom a dažďom..možno ju tam niekto dal len pred malou chvíľou..no kto tak skoro ráno..bolo niečo po piatej..kto by tak skoro ráno ukladal knihu do búdky s vylomenými dvierkami..síce určenej na knihy, ale..práve toto ale bolo pre mňa záhadou..siahla som po chladnej väzbe a namierila jej predok pouličnej lampe do očí..názov tej knihy bol ešte neobvyklejší ako miesto, kde ležala..Verše pre teba..a v dolnom rohu medzi spleťou konárikov stromu bez listov nakreslených jemnými ťahmi veľmi zdatným kresliarom, boli len tri písmená ALK..presne tie isté, ktoré som kedysi obyčajnou ceruzkou napísala zospodu na stôl v kuchyni môjho detstva..asi som vtedy ešte nechodila do školy a poznala len zopár písmen..ALK bol zápis môjho mena..ten stôl je ešte stále v tej istej kuchyni, len ten môj zápis sa rokmi vygumoval, navždy sa zmazal akronym môjho mena na ňom..a zrazu sa znovu objavil na úplne inom mieste, v úplne inom meste..na obálke knihy, odloženej niekým mne neznámym..ešte raz som sa v svetle lampy pozrela na tie tri písmená..boli tam, no neboli to písmená..to len spleť nakreslených konárikov vytvorila v mojej predstavivosti dávno zabudnutý nápis..za skorého ráno som nebola vonku len tak..náš psík už urobil nejednu mláčku..oňuchal nejeden odkaz od kamarátov psej rasy..bolo načase vrátiť sa domov..rýchlo som prebehla stránkami knihy..dlhé texty písané od okraja po okraj sa v nej striedali s kratučkými básničkami..verše mi pripadali povedomé..akoby vypadli z niektorého z mojich dávnych životov..tie texty som už niekedy počula..úryvky som vedela naspamäť..kto ich napísal, to som netušila..meno na obálke nebolo..
doma som tú knihu položila na poličku..v rannom zhone pre ňu nebolo miesta..až večer, keď celý dom stíchol, som po nej siahla..na moje veľké počudovanie jedinými písmenami na nej a v nej boli tie, z ktorých sa skladali tri slová v názve na obale..dokonca ani tie tri ALK sa v svetle osvetlenia v izbe nedali medzi nakreslenými konárikmi rozoznať..básne ani texty v knihe neboli..aj číslovanie stránok chýbalo..kniha vyzerala ako obyčajný záznamník s čistými nepopísanými listami..a ku všetkému ešte aj v názve niekto vymenil cez deň písmeno..bola som si istá, že názov znel – Verše pre teba..teraz tam namiesto t zreteľne civelo na mňa písmeno s..
sú veci medzi nebom a zemou..sú veci v našom živote, ktoré sú výplodom len našej obrazotvornosti..
už pár rokov si píšem len tak pre seba..či je to aj pre niekoho iného, neviem..možno tie moje slová, čo píšem kade-tade, sú naozaj určené aj pre niekoho iného..možno niekoho pozemského a možno pre niekoho, kto existuje len v mojich predstavách..možno knihy, ktoré píšeme, nie sú len z papiera..veď ani slová sa do rúk chytiť nedajú...
7.3.2018


Views: 34 | Added by: justonedot | Tags: slová | Rating: 0.0/0
Total comments: 0
Name *:
Email *:
Code *:
.
o sebe nehovorím
len píšem
medzi riadkami
Písané do riadkov
justone.pinterest
VK
T
blog.sme.sk
mantras