je mi smutno
že zabudla som znovu
reč krikľavých papagájov..
no načo mi je smútok
za rýpaním v studniach
kde vody pre mňa nebude..
mám stíšený zvuk
vo vlastnom prijímači
ktorý jačal tak obludne
vraj - píš
hľadaj medzi riadkami
cudzie trápenie..
no načo
keď odpovede sa nedočkáš
a ak
tak schovanú v kriku
zabuchnutých dvier..
zoškrabem zo starého múra
nové sklamania
prehodím cez hlavu
nech letia do nenávratna