prečo až keď padnú
ďalšie obete..
prečo až keď priamo u nás
nielen vo svete
zaznie tlmený výstrel
zavzlyká hlasný plač..
prečo nie minútu predtým
tá oslepená Slovač
zo svojich gaučov
kresiel a stoličiek
nevstane..
prečo tu nik nič nevidí..
prečo tu nikto nič nikdy
vidieť nechce..
prečo sa niekto
spoza barikády z peňazí
tým čestným
stále viac a viac chechce.. prečo tú našu lásku
čo sľubovali za nás z tribún
rozdelili sme si na drobné..
a milióny v niečej peňaženke
nám vládnu stále rovnako
bohorovne..
zo zákulisia a bez kontroly
nám peniaze vládnu všade
uprostred cudzieho móla
i vo vlastnom sade..
na ulici nás pichajú do očí..
jeden ráta
na čo mu vrecko vystačí
druhý zas koľko prachov
otočí..
pokoja nedajú ani tie doma
za pecou
hoci tvárime sa
že sme nad vecou..
na javisku sa zas všetko
zvyklo zatĺkať
pomaly klincov nebude už
dostatok..
všetci mlátia mlátkom
hlava nehlava..
čo zostane z tohto divadla
naostatok?
len smutný úsmev klaunov..
šašovia!
