*Pozn. Akákoľvek podobnosť s reálnymi udalosťami a so skutočne žijúcimi osobami je čisto náhodná.

   Na ďalekej planéte, milióny svetelných rokov vzdialenej od Zeme, vysoko v horách krajiny víl, žila víla Fília-Alka. Jej domovom boli rozprávkové doliny s tými najmalebnejšími zákutiami. Fília-Alka nikdy nežila na Zemi, no veľmi po tom túžila. Kedykoľvek to bolo možné, navštevovala sny ľudí žijúcich na Zemi, pretože mnoho ľudí snívalo práve o jej planéte a dokonca práve o nej, o víle Fílii-Alke. Lenže sny ľudí sú také premenlivé. Raz snívajú o ďalekých nedostupných svetoch a potom sa zrazu ich sny vytratia a začnú snívať o veciach čisto pozemských, o jedle, o novom dome, o peniazoch, o úspechu, o moci.
    Mnohým ľuďom sa veľmi skoro vytrácala zo snov. Až na jedného. Žil uprostred rovinatej krajiny, vzdialenej od hôr, ktoré ho tak veľmi lákali. Tomu sa vracala do snov neustále. Skúšal ju hľadať medzi ozajstnými dievčatami a ženami, ktoré stretával. Už-už sa mu zdalo, že ju našiel, ale čas vždy ukázal, že chyboval. Fília-Alka vedela od samého začiatku, že sa mýli, pretože samu seba v snoch tých dievčat a žien, ktoré mu padli do oka a do duše, videla málokedy alebo vôbec, hoci sa mnohokrát vonkajškom podobali na zovňajšok Fílie-Alky ako vajce vajcu. Sama nevedela, či je to len ľútosť, snaha pomôcť tomuto pre ňu výnimočnému Človeku, alebo je to túžba jej samej, no zrazu cítila neskutočnú potrebu, viac ako kedykoľvek predtým, žiť na Zemi naozaj, nielen v snoch iných ľudí. Sny o nej samej, ktoré sa jemu tak často snívali, začali znamenať pre ňu veľmi veľa. Život na Zemi ju začal priťahovať stále viac a viac, a to kvôli jednému jedinému Človeku. 
    Víly z jej planéty mali možnosť narodiť sa na Zemi ako obyčajní ľudia, alebo začať žiť v  žene či dievčati, v ktorých našli samu seba. Fília-Alka sa nejeden raz pokúsila stať dievčaťom, v ktorom Človek videl alebo len chcel vidieť svoju vílu. Všetky tieto pokusy však stroskotali. Až jedného dňa sa objavila  jedna dospelá žena, ktorá sa našla v snoch o víle Fília-Alke, práve v tých snoch, čo sa snívali Človeku. Fília-Alka si najprv myslela, že tá žena je slepá, pretože ani trochu nezodpovedala vonkajšiemu výzoru víly, ktorý sa objavoval v snoch Človeka. Tá žena však slepá nebola, veď čítala príbehy zo snov, ktoré Človek posielal ako „správy vo fľaši“ do najrôznejších končín éteru. Ako inak by sa bola dozvedela o jeho snoch a o Fílii-Alke. Ľudia predsa nevedia vstupovať priamo do snov druhých ľudí. Zrazu víla vedela presne, kým sa chce stať na Zemi. Chcela sa stať práve touto Ženou. V nej zrazu našla samu seba. A tak jedného dňa opustila svoju planétu a presťahovala sa na Zem.
    Víle sa na Zemi zapáčilo. Zrazu pozerala na Človeka nielen svojím vnútorným zrakom. Zrazu začala pociťovať k Človeku to, čo k nemu cítila pozemská Žena. Už to nebol len niekto, koho snom bola ona sama – víla Fília-Alka, už to bol Niekto, o kom začala Žena snívať. A pretože Žena a Fília-Alka boli odteraz jedno, víla začala o Človeku snívať tiež. Aké však bolo jej sklamanie, keď Človek ju v tej Žene nespoznal. On v Žene svoju vílu zo snov nenašiel. Hľadal ju a myslel, že aj našiel v najrôznejších dievčinách, v ktorých nikdy nebola, no nenašiel ju v tej, do ktorej sa víla prevtelila. Keď sa nakoniec oženil so ženou, ktorá bola na míle vzdialená tomu, čo predstavovala v jeho snoch Fília-Alka, rozhodla sa víla vrátiť na svoju planétu. Toľko žiaľu pozemskej Ženy zmiešaného so svojím nevedela uniesť. Prestala vchádzať do snov Človeka a Žena prestala o ňom snívať.
    Fília-Alka našla svoj pokoj na svojej čarovnej planéte, Žena sa zmierila s tým, že sny sú len sny a život na Zemi je k snom krutý.
    Jedného rána sa však Fílii-Alke zazdalo, že znovu vidí samu seba vo sne Človeka. Vydoloval jej obraz z hĺbky pamäte. A Žena? Tá znovu začala nachádzať „odkazy vo fľaši“ a znovu ako Džin z lampy sa nad jej svetom rozprestreli už zabudnuté sny. Fília-Alka pochopila, že ona a Žena sú jedno. Vrátila sa na Zem. Kvôli Človeku, kvôli Žene i kvôli sebe. 
    Žena už vie, že Fília-Alka je jej neoddeliteľnou súčasťou, tak ako sú jej neoddeliteľnou súčasťou sny o Človeku. Fília-Alka bude naďalej vchádzať do snov Človeka a on ju bude hľadať po všetkých končinách sveta netušiac, že ona už dávno žije na Zemi, tak veľmi podobná sama sebe, hoci zovňajškom úplne iná. Netuší, či ju Človek v Žene ešte niekedy nájde. Ženy sú len ženy. Iba víly nestarnú. Žena sa bude zovňajškom možno stále viac a viac vzďaľovať vonkajšiemu obrazu tej, na ktorú sa podobala vždy len svojim vnútrom. A víla Fília-Alka? Tá spoznala, že byť niečím snom nie až také dôležité ako snívať a vedieť snívať o niekom skutočnom, ozajstnom, živom. Snívať o Človeku sa naučila až na Zemi ako Žena. A tou už zostane. 
    Nájsť samu seba na Zemi je asi najpodstatnejšie pre všetky víly, ktoré sa stanú ženami i všetky ženy, ktoré vedia, že v nich žijú víly z ďalekých planét.