keď noc opášeme okolo drieku
a stíšime svoj zrýchlený dych
vyletia tajomné motýle z úkrytu
trepotajúci znak nepoddajných..
nepodobní na hladké húsenice
nevzdávajú sa a nikam nemiznú
ani ako hladné chlpaté stonožky
nič z cudzieho viac neodhryznú..
len drobnými labkami
opeľujú kvet
nemyslia viac na prílet
ani na odlet..
len tu a teraz strčia svoje sosáčiky
do nevídanej krásy
a nektár z hĺbky voňavého okvetia
ich smäd po kráse hasí