žijem ako bez duše..

akoby sa rozpustila

miesto cukru v horúcom čaji..

kávu už pijem bez neho..

s uvedomením si lúpania mandarinky

lúpem mandarinku..

chcela som sa ponoriť

do situačnej tragédie

spred dvoch storočí..

začina neverou

a naštrbenou dôverou..

keď ho Lev Tolstoj písal

nebol ešte televízor

a tak zostal dlhú dobu

len na papieri..

štyri jablká zostali v mise

..po sviatkoch..

a vanilkové rožky

in a cookie-jar..

šunka na hrianke

a káva bez cukru..

žijem ako bez duše..

už dávno sa rozpustila..

ako cukor v horúcom čaji.