sníval sa mi sen o prázdnom bazéne
vedela som
že ten bazén bol kedysi plný
pamätala som si jeho žblnkanie
v ušiach mi znelo jeho bublanie
no tentokrát v ňom nebolo ani kvapky
nebola som v ňom sama
všetci sme sedeli na schodoch
vnútornej steny bazéna
a čakali
ale voda doňho nenatiekla
do konca sna zostal prázdny

poeti v zvieracích kazajkách
reflektorov
zaväzujú slučky viet
diváci v rovnošatách
každodennosti
ich rozväzujú
pitvajú fóry metafor
a nakoniec potleskom
púšťajú na slobodu slova

občas som čajom
občas som kávou
občas som mačkou
visiacou dole hlavou

často som cestou
kľukatou
často som vločkou
často som kvapkou
často som vodou
stojatou

len sama sebou
som málokedy..