na hnedom koníkovi
som pricválala na útes
stojím vo vetre
vejúcom od mora
zozadu od pevniny
ku mne prichádza neznámy muž
nejdem mu v ústrety
hľadím na more
no tuším jeho prítomnosť
vtom sa vietor premieňa na uragán
a pod jeho silou
letím dozadu
padám na chrbát
priamo k nohám neznámeho
muž sa ku mne skláňa
a ja necítim vôbec nič
žiadne pocity z jeho strany
len môj rozum pracuje na plné obrátky
- nepáčim sa mu
nie som tá
za ktorou šiel -
všetko vo mne kričí
- choď preč -
no ústa nevydajú ani hláska
muž bez slova odchádza
nesmeruje už na útes
vracia sa späť
odkiaľ prišiel

a mňa to veľmi tiahne za ním