vždy je to ako dopad do kruhu
presne doprostred
presne do cieľa
krídla otlčené
pozviechať sa zo zeme
je nad všetko úsilie
čakáš
že ti niekto podá ruku
pritúli
pohladí
a nič
celkom nič sa nedeje
vlastne sa toho deje viac ako dosť
ale všetko mimo tvojho kruhu
ľudia kráčajú okolo
nič nevidia
nič nepočujú
len ty objímaš samu seba
a srdce ti objíma žeravá ruka bolesti
nemáš kam utiecť
nemáš kam zacieliť
a vrátiť tú bolesť
odkiaľ prišla
neostáva nič iné
len čakať
kým vyprchá
ako lieh
alebo acetón
ale nikdy to nie je také rýchle..
bolesť je pomaly vyparujúca sa voda