šla som lesnou cestičkou
keď tu krížom cez cestu visela hojdacia sieť
a v nej lúčny koník..:)
neodskočil
odpočíval
neodskočil možno preto
že sa ma nebál
možno sa ma nebál preto
lebo som bola rovnako malá ako on
alebo on rovnako veľký ako ja
nemohla som podliezť jeho hojdaciu sieť
ani ju preskočiť
nemohla som pokračovať v svojej ceste
bolo zábavné
že mi ponúkol svoj chrbát
nech vyskúšam
aké je to skákať ako on
vyskočili sme
nie v smere lesnej cestičky
ale napravo od nej
do lesa
ktorý vzápätí končil
vystriedala ho žltá suchá tráva
preskočili sme aj tú
a ocitli sa na ruke sochy
na ľavej ruke obrovitánskej sochy ženy
ktorá v pravej zvierala meč..
hovorí sa
že lúčny koník skáče len dopredu
nikdy späť..
tu sa sen skončil
koník sa rozplynul
a ja teraz neviem
ako a kam z tej ruky preč?

kráčaj svojou cestou
a občas sa mýľ..
prejdeš stovky kilometrov
i tých povestných '1000 míľ'
a zabudneš
že dnes celý deň
škriekajú vrany
a ty nevieš
o čom