napadla ma dnes jedna jediná veta
S opitými myšlienkami netancujem.
neviem kam ju zaradiť
do ktorého prúdu slov patrí
neviem jej vymyslieť záhradu
v ktorej by kvitla
neviem jej vymyslieť dom
v ktorom by rástla
veta - samotár
s nadýchnutými pľúcami
žaba bez žiabier
tak ako priskočila
tak aj odskočí
snáď

chcem sa pomýliť
v pocite

grains of sand
in my palm
floating on the surface
of my Self

malé ústočká zimy
vpíjajúce chlad
na hrane leta
bez konca

umývam si ruky
a kameň kladiem
na oltár
z okruhliakov

a predsa..
výzva do tanca
sa neodmieta
aj s opitými myšlienkami
tancujem