vrany každé ráno krúžia
na sivomodrej zamatovej oblohe
hľadajú útočisko v stromoch
balkónoch a pouličných lampách
ako ľudia
len o čosi vyššie

made by Plushka

o tebe už písať nebudem.
ťažko sa hľadajú
tie správne slová
o odchode
o prázdnych snoch
o tom
ako ťažko sa zaspáva
keď nemožno o tebe snívať
ako bolí
keď ten
z môjho sna
sa stane človekom
no prah
do môjho života
neprekročí
ty nevieš
ako bolí
keď musíš zabiť sen
čo sa ti sníval deň čo deň
keď musíš vymazať
oči
ústa
ruky
slová
a pritom ich mať každý deň na očiach
keď nemôžeš túžiť po niekom
čo ti vošiel pod kožu
keď musíš zatvoriť jednu bránu
v sebe
otočiť kľúčom
a ísť.