na planéte menom Keby-bolo-keby
sú krajiny našich paralelných svetov
za vysokými múrmi slepých uličiek
plných pádov a skončených letov

za stenami na konci našich slepých ulíc
nikoho z nás už vlastne niet
tam sa pre každého končí skutočný
a začína jeho paralelný svet

čelom k tým stenám sme často stáli
odsúdiac cestu k nim na popravu
občas za tmavých smutných nocí
prosíme tíško svoj Osud o opravu

on povoľný mení rozsudok
aspoň v snách búra steny
my prekračujeme ich prah
letíme túžbou omámení

za poznaním nepoznaného
na planétu Keby-bolo-keby
dúfajúc že sa ocitneme
v tom svojom raji - nebi

zanechajúc za sebou
seba i celý svoj reálny svet..
..zrazu v polceste
zastavujeme svoj bájny let

načo je nám vedieť čo by bolo
keby nebolo práve to čo teraz je..
[tu clivý smútok nás zrazu ovanie
VEĎ BY NEBOLO TO ČO TERAZ JE]
ohúrení poznaním nevdojak
... Read more »