dnes už viem
že fúkať do pahrieb
nemá zmysel..
popol si nafúkame do očí
a tie pália a štípu
slzia a bolia..
hoc aj prikladáme ruky
akokoľvek blízko
k uhlíkom
tie už nehrejú
no môže sa nájsť
zopár zradných
ktoré nepekne popália..
a aj keď už prestaneme fúkať
no neodstúpime od pahreby
môžeme stratiť rovnováhu
a stúpiť rovno do nej..
ak nie sme jogíni
s prázdnou mysľou
potom si spálime aj chodidlá..
preto zdanlivo vyhasnuté pahreby
treba radšej obísť
nechať svojmu osudu..
nevyhasli bez príčiny.