v druhej triede základnej školy
som narazila hlavou do steny
do ozajstného múra školskej budovy
ktorá stojí doposiaľ
len tá stena je dnes už asi iná
vtedy bola hnedá -
ani matné ani lesklé kachličky
dodnes si ich veľmi dobre pamätám..
zašitá rana na pravej strany čela
sa dávno premenila
na sotva badateľnú jazvu
ale vtedy mi hovorili
- už sa nestratíš..už si poznačená...
tá jazva je mojím "potterovským" znakom
a mojím Voldemortom tvrdá stena
nepreniknuteľný múr
ktorý tak často preraziť chcem
vlastnou hlavou
akoby som neustále verila
že sa mi to jedného dňa podarí