moje sny ma vždy dostanú
chytia do svojej pasce
a nezačnú púšťať zo svojho objatia skôr
kým aspoň kvapka z nich nespadne na chodník
po ktorom kráčajú moje nohy
sú neodbytné
krúžia okolo mojej hlavy
ako včela okolo sladkej limonády
ponárajú sa mi pod hrudnú kosť
a potom nie a nie odtiaľ vyplávať na povrch
vedia
že sú len snami
že sú len zrkadlom na povrchu tej poslednej kvapky
na ktorú sa nakoniec premenia a zmiznú
vyparia sa
rozplynú
a splynú s realitou

uväznený v klietke

bez ozajstných dvier

len samý drôt

a nekonečne dier

a predsa neunikne

sám sebe