Slovensko v 20. storočí prevalcovali viaceré armády s ozajstnými zelenými tankami..v 21.storočí nastúpili však tanky iné..krásne ružové s mašličkou EÚ, plné zelených papierikov, ktoré vábivo šušťali, no slobodu tvorivosti oni veru úplne prevalcovali, keď predávali sa za biele papierové a pixelové predpisy a výkazy..
ako reakcia na nezmyselný, nelogický a absolútne zbytočný svet byrokracie, ktorý ovládol slovenskú vedu a nielen vedu, pretože panuje úplne všade, vznikli tieto moje nižšie uvedené riadky..na Slovensku totiž vymiera zdravý sedliacky rozum a ľudia stávajú sa nič nevidiacimi...
každý si musí dať k tým nasledujúcim veršíkom názov sám..buď Requiem alebo Výzva na sebazáchranu:
vedcov zavreli do kobiek
administratívnych kancelárií
a zavreli dvere na mašinérii
na vedcov slobodného ducha
si sadli všetci
Vrátničky, Sekretárky i Vedci
namiesto tvorivéh
... Read more »
ešte ste na to neprišli
vy blázonko
že zamilovala som sa
do vašich slov?
do vašej duše
čierno-bielej
zvonku tak roztomilo
pávej-farebnej
stojacej pevne
v strede
na moste..
zaľúbila som sa
do vášho smútku
do smiechu vašej radosti
výsmechu z cudzej hlúposti
do vašich sivých perutí
tak nežne poskladaných
na chrbtoch bielych labutí..
do duše chcieť zamilovať sa
je vždy ako putovanie bez cieľa
veď všetci sa zamilovávajú
predovšetkým a hlavne do tela
no telo nevydá ani hláska
ak duša v ňom neprehovorí..
vy blázonko
ja zaľúbila som sa do vás
a duša moja nemňauká
a nepiští o nikom inom
iba o vás gagoce a krákorí
hľadanie seba
trvá roky
obraciaš seba
ako listy papiera
vyviera z nich to
čo zrejme ani nebolo
čo zrejmé vtedy nebolo
popálená starými skutkami
prikladám hojivý liek
na rany
ktoré akoby tam už neboli
hľadanie seba je hľadaním
pohladenia
čo chýbalo nám roky rokúce
voňavé dlane
pohľady vrúcne
a vnútri niečo známe horúce
pred čím sme boli zamknutí
čo bolo nami netknuté
nie v druhom
ale priamo v nás
prečo až keď padnú
ďalšie obete..
prečo až keď priamo u nás
nielen vo svete
zaznie tlmený výstrel
zavzlyká hlasný plač..
prečo nie minútu predtým
tá oslepená Slovač
zo svojich gaučov
kresiel a stoličiek
nevstane..
prečo tu nik nič nevidí..
prečo tu nikto nič nikdy
vidieť nechce..
prečo sa niekto
spoza barikády z peňazí
tým čestným
stále viac a viac chechce.. prečo tú našu lásku
čo sľubovali za nás z tribún
rozdelili sme si na drobné..
a milióny v niečej peňaženke
nám vládnu stále rovnako
bohorovne..
zo zákulisia a bez kontroly
nám peniaze vládnu všade
uprostred cudzieho móla
i vo vlastnom sade..
na ulici nás pichajú do očí..
jeden ráta
na čo mu vrecko vystačí ... Read more »
Ta ja ňeznam, či to še už šicke ľudze na Slovensku zbešňeli a toten naš, šak znace chtory, š ňima, či co. Z Viedňoch do Prešporka budze ľitac jakašky umelecky vlak, gaľerija vo vlaku budze. Ta ňet dosc gaľerijoch v Prešporku i vo Viedňoch? Naco totym namezdnym pracujucim i študentom, co v totym vlaku hodzinu do roboty i do školy do Viedňe zo sluchatkami na ušoch jezdza, jakaška nova galerija. Šak oňi oči od toteho mobilu či toteho tabletu odľepuju ľem ket še potkňu. A tote co do Rakuska za robotu chodza, ta altami, bo z vichodneho Slovenska im tak ľepši. Keby v slovenskych vlakoch z Medzilaborcoch do Prešporka tiež taku gaľeriju naš pan prezident otvoril, ta možno by tam i dachtore z Medzilaborcoch radzi svoje obrazky ukazaľi. Ta ja už načisto ňeznam, kto to z jeho poradcov mu tam toten umelecky vlak prikazal otvoric a ešči še tam i podpisac na scenu. Ta to bars dobry priklad pre našu mladu generaciju, šicke teraz znaju, že v totym vlaku še može pisac po
... Read more »
ocitla som sa sama na svete
takto to predsa robiť nesmiete..
nemáte na to gule
postaviť sa slovám
zoči voči
o činoch ani nevraviac
len zabuchujete dvere
svojich maštalí
to naozaj nechápete?
alebo ste tak slepí
od mala?
veď všetkých nás
jedna mater mala
tak prečo?
...
ja do tohto sveta
snáď ani nepatrím
po uliciach chodia slepci
bez slepeckej paličky
a nikto vlastne nevie
kto vidí
a kto nie..
všetci sme ovce
okusujúce namiesto trávy
svoje vlčie chvosty
len aby nikto nezbadal
kto sme.
hľadanie seba
