zachumlaná v Tvojom objatí
v tej teplej deke zo snov
ktoré naprieč storočiami
žongléri s písmenami
vkladali do snivých hláv
mladých dievčat..
vyrástli z nich dámy
s dospelým úsmevom
plným poskladaných spomienok
na lícach s jamkami uprostred...
spomienok z tých pradávnych liet
kam nesiahal život ich vlastný
ten život neromanticky krásny
ktorému nebolo treba
prach z krídel motýľov
sypať po nohy..
aj bez hviezdneho prachu
sa o tom živote krásne básni
a v nežnom objatí zo snov
na Teba v tichu spomína

už to viac nie je o láske..
na ten bod som si siahla
pozerala naň z toľkých strán
že sa mi občas zakrútila hlava
a srdce bilo ako splašené
načrela som do temných vôd
kde láska nikdy nebýva
ponorila som sa do nelásky
kde sa nedalo dýchať ničím
ani pľucami..ani kožou
tobôž vymyslenými žiabrami..
šťastne som vyplávala na breh
kde láska je všetkým a všade
v každom nádychu
zelených kúskov zeme
v každom výdychu slov
ktoré vybehnú z útrob mysle
a skočia mi na jazyk
či vpijú sa do papiera
alebo počmárajú
všetky moje displeje..
už to viac nebude o láske
možno skôr o viere
v samého seba
o dôvere
sebe samému
a o slobode zvoliť si
svoju vlastnú slobodu