zaspávam na listoch
jesenných
popísaných sviežim
aprílovým písmom
priesvitnou miazgou
čo prúdi do žíl
a žiliek priamo
z našich koreňov
obraciam listy
popísanou stranou
nadol
akoby čítať ich sa nesmelo
akoby len ich lesklá strana
bola tou skutočnou a pravou
akoby nežných chĺpkov
na tej odvrátenej strane
sa nám nechcelo

chcem ťa
povedala ticho a nežne
a ty si rozpačito
cúvol do seba
vyletieť nebolo kam
priestor a čas sa zmenšili
na tesnú blízkosť nádychu
potreboval si vzduch
kilometre vzduchu
na vdýchnutie života
do okamihu nekonečna
kedy bude ona
len ona
tvojím vesmírom

poskladám si vás
do jedného
zbavím nerestí
to čo z vás zostane
sa do toho pravého
iste pomestí
nechám mu
z vašich hriechov
len maličký kus
pôjde však o veľa..
o koľko?
hádať skús..
pôjde tu o lásku
vôbec nie maličkú
pohľad pod ktorým
vzbĺkne
požiar v hlave
i červeň na líčku
schovám si rozpaky
na jeho hrudi
takto sa láska na jar
zo sna budí