prešla okolo mňa poriadna kosť
v kabáte so vzorom rybej kosti
jej vôňa zaplnila celý chodník
nedotkli sme sa jedna druhej ničím
ani očami..
no jej parfém mi siahol na vlasy
prešiel nosom a sadol na päty
už-už mi chcel kráčať v pätách
no vzápätí sa vzpätil a
pobral sa za ňou..
bez svojej kosti
totiž žiaden parfém
ďaleko nedôjde

zamilovaná?
som bola

zaškrtnuté
odfajfknuté
vyšité krížikovým stehom
v štvorcovom rámiku

zmierená?
hej
už nebolí

a bolelo?
láska nie
láska nebolí

bolia len nesplnené túžby
žiarlivosť
a keď ten druhý
sa nevmestí
do nášho obrazu
o ňom

a my do jeho

vyrovnaná?
ako palica

no palica býva aj ohnutá
ak sa ohne
aspoň konce má rovné

a ak sa ohne do pravého uhla
a zlomí sa?
tak sa dostala k nepravému

na záver otázka na telo
snívaš?
myslíš o láske?

nesnívame o tom
čo máme

a čo nemáme?
to by bolelo

uprostred zimy som videla
divé husi letieť na sever..
veď husi nie sú ako ľudia
ony predsa nestrácajú smer

jar ešte nie je v kalendári
tak prečo v kŕdli toľko rozruchu
zima sa ešte mraziť chystá
sneh je stále ešte v rozpuku

husi určite nie sú hlúpe
nedajte nikto na poveru
ony sú iné ako my ľudia
svoj majú rozum..svoju vieru

asi zamrzlo teraz južné jazero
nuž kŕdeľ sa vydal k severnému
husi viac veria svojmu inštinktu
ľudia zas viacej slovu písanému

[inšpirované prezmysluplným trialógom v sieti]

Je len pár ľudí, ktorí vám dokážu byť skutočnou
odporou...
© Ondrej Kalamár

A ktorí dvaja to sú?
© Leo Symon:

Jeden je ten, ktorému sme siahli na jedno jeho p. 
Ten druhý nám zas zobral jedno naše a prevrátil ho naopak.
© Alena P. Klimová

O jednom p 
ktore zmizlo
a o druhom
čo sa poprevracalo
naopak

každý vie
ako človeka naserie
ak mu niekto iný
jedno jeho p zoberie
tým z podpory sa stane
odpora

a ak naše p niekto obráti
hore nohami na svoj obraz
v zrkadle ešte raz pretočí
aby tým získal lepší odraz
máme do činenia s potvorou
čo nebude nám viacej oporou
 

našla som dnes ráno na stole
ružu.

ak niekto povie ruža
každý si predstaví krásny
voňavý kvet
no na ruži na stole
kvet nebol
dcére sa odlomil
vraj v taxíku
a keď to zbadala
taxík bol už preč

čo s ružou bez ruže?
čo s ružou bez kvetu?

listy mala ešte svieže
a tenký červený motúzik
spájal jej stonku
s tmavozeleným konárikom
drobnolistého fikusu..
naplnila som vodou štíhlu
sklenenú karafu 
v ktorej kedysi prebýval
zlatistý panenský mok
no teraz v nej žil už len
vzduch plný spomienok..
zarovnala som obe stonky tak
aby aj tá benjamínkova
dosiahla na hladinu..
karafu s dvomi
nekvitnúcimi
a k sebe pripútanými
som postavila hneď vedľa
črepníka s práve odkvitnutou
africkou fialkou..
tí traja si určite
budú mať čo povedať

„Nemusíš ma tu čakať,“ pošepol svojej polovičke, keď sa ocitli na medziposchodí zámku hneď vedľa priestorov ‚kam aj králi chodievajú pešo‘. Ukázal hlavou k panáčikovi na dverách a dodal: „Ja ťa dobehnem..“ Žena asi aj čosi odvetila, ale čo, to už nepočul. Po dvoch hodinách prechádzok po rozľahlých priestoroch zámockej galérie sa dvom pivám a káve, ktoré po obede vypil, už veľmi žiadalo ukončiť púť jeho telom.

Keď po niekoľkých minútach vyšiel von z toalety, nešikovne si utieral ruku o ruku. „Už aj na tých obrúskoch šetria,“ zamrmlal si popod nos. Zámok bol tesne pr ... Read more »

už dávno skončili
tie moje mušie tance
v sieti neviditeľného
pavúka
tisíce drobných šošoviek
sa rozkotúľalo
po kuchynskej dlážke
a vysávač ich
všetky nasal do svojej
pracholačnej hadice
vševidiace očká
splynuli s prachom
všedných dní
zostali mi len tie
na pančuchách a
padajúce z ihlice
no tými do cudzej duše
nevidím
iba do svojej

zakročí
nemysli si že nie
všetko nám pekne
zúročí
pekne zvnútra si nás
podá
i dopraje
čo dopriané nám nebolo
len nikto nikdy nevie
kedy
v ktorom roku
mesiaci
či živote

Boh je výborný matematik
vyzná sa 
v nekonečných množinách
a k tomu skvelý ekonóm 
s časovým horizontom
naveky

ostroumné lásky
s pozdravom
do nevidenia
pohladia proti...
a so škripotom tenučkého podpätka
na dlážke tvojich tisícorakých
záhybov mozgových
otočia sa
tvojmu
úsmevu
zadkom

nie som žiadny veršotepec
čo kladivkom oklepáva
každučký koniec riadka
aby sa mu zmestil
do náprsného vrecka
presne ušitého saka
kritika-milovníka
uniformovanej poézie..
neviem tvoriť na rozkaz
remeslo písania básní
neovládam a neviem
či sa ho niekedy naučím..
hocijaké remeslo
hoc aj to so zlatým dnom
je predsa len z veľkej časti
prachobyčajná rutina
a tá ani próze nepristane..

báseň totiž iba rozumom
nenapíšeš..
báseň sa tvorí v našom vnútri
a keď už je neznesiteľné
udržať ju v sebe
vtedy sa báseň narodí
a je jej jedno kde
či uprostred prašnej ulice
či v tlačenici stanice
len potom netreba ju
... Read more »

"láska vie byť krehká
ale občas zlomí ťa"
- M.David

láska vždy býva krehká
aj preto občas láme sa
(len romantici blúznia 
o jej pevnosti)
v krehkosti často spáva
TvrdosŤ
Tá potom môže zlomiť Ťa
ak na ňu v sebe
náhodou
nechtiac
narazíš

ZAČÍNAM POVIANOČNÝ PôST
píšem pixelami po stene

pozde..nie?
začať povianočné POSTenie
veď k P mi chýba ostenie
keď z vianočného hostenia
mi zostalo len h....

nuž nerozhodný POST-oj mám
keďže mi chýba jeden trám
alebo je to celý rám?

vravím si..POST it
veď nemusím sa POSTiť
v ére POST-truth
sa píšu väčšie hlúPOSTi
hlásajú o druhých
že POSTia sa
a pritom nik sa nePOSTí

budem sa musieť
rýchlo rozhodnúť
POSTnúť to
alebo nePOSTnúť?

Hamlet vo mne
to má už nahnuté

--------------------
POST-scriptum:
práve POSTnuté