častice, molekuly, atómy..dostávajú sa mimo kontroly
rozchádzajú sa na rôzne strany..hmota mení známu formulku na niečo nové
vlnenie bez reakcie sa rovná slovu.
neznámy náboj vo vnútri  samostatného tela – matné svetlo vo fialovom poli..
buď mesto v kruhu..buď biely štvorec v strede s písmenom d
organické...
zjavne obývané miesto
aj tak to znamená výnimky, pravidlá...
a všetko ide po poriadku
znamená pridať frekvenciu..
čistotu..
treba zvýšiť vlny na plus
vdych..
o možnosti prežiť vo všeobecnej schéme poriadku
prežiť maximum skúseností
nezastaviť sa a dôjsť do konca..
určite v tom je podstata.
len v aktívnom styku možno nájsť naše meno
chtiac-nechtiac dni odchádzajú za horizont
a so západmi prichádzajú nocou iné ohne..
ohne....za inými
vypúšťame v čase vektory hore po vertikále
do neznáma, kde sa uchovávajú  posvätné texty
vskutku drahé – sväté..
nie, mýlim sa – drahocenné...
ohraničenosť nech zostane stenám
ľudia opúšťali útulnosť svojich kajút..
kompas naprávali na kurz idey
neprestajne sa zamilovávali do ciest
do obrazov, ktoré sa otvárali túžbami
zabúdali sa v čase...
čo je dôležitejšie: cieľ alebo sám proces dosiahnutia?
a čo je krajšie?
slovami a zvukmi nakreslíme čiary od ruky...
čistým smiechom platíme na začiatku, aby sme v plači objali na konci to NAJDÔLEŽITEJŠIE..
zísť sa v jednom bode a rozpustiť sa...uvoľniť sa...
niekto dôjde do varu...
iný do meditácie.
preniknúť do odtienkov súvislostí...
precítiť chuť každého korenia emócií
rozžiariť sa ako v detstve, ibaže v úplnej spokojnosti..
a na plavnej vlne hmlou prejsť do bezváhového stavu
ľahkou vibráciou na tom plató
kde je hĺbka dobroty v nás
doslova správnou vrstvou prikryť
naše obľúbené sólo

spokojne k ránu
idúc výjdem na ulicu..cez sklo..
len tak sa poprechádzam k nebu po chodníku luny..

stretnú sa blízki..ako v tej piesni
spolu  budú šťastní.
múdre deti zostanú do úsvitu
a stretnú ho..
oni ho stretnú