toľko lži v smutných očiach neunesiem
ešte sa tak oprieť o pravdu
tenučkú barličku
zopnuté ruky
k severu
otázka na spadnutie
zo strechy poznania
tak povedz
aspoň na pol jazyka
o čom je to všetko
o hádkach?
rozbrojoch?
alebo vari o láske?
nehovor do vetra
nepíš na krídla čiernych vtákov
čo vykričia všetko
do noci
nenos vodu po kvapkách tam
kde ju vylievajú pomedzi prsty
nesúď
čo je dávno stratené
a nesúď ani náhodou
čo ešte zvieraš
v trasúcich sa prstoch
pochodne v noci nehrejú
a cestu ukazujú hviezdy
tak drž sa tých zlatých nebeských
svätojánskych mušiek
možno v nich raz nájdeš odpoveď