čo z nás zostáva
keď prestávame veriť
krásnym slovám?
zostávajú v nás potom 
iba tie škaredé?
ak je tých krásnych slov priveľa
ak necítime v nich nič
iba presladeným slovom
obalené prázdno
v ktorom nevidíme priateľa
vtedy je lepšie zavrieť dvere
odísť na druhú stranu barikády
tam
kde ešte nezomrel
skutočný rozum a cit
kde možno netiecť s prúdom
bytia rozpusteného v kolomaži
sladkých nič nehovoriacich slov