za sebou uzavreté kruhy
väčšie i menšie
stúlené do jedného bodu
i roztekajúce sa do šírky
na prasknutie..
pred sebou znovuzrodenie
ako roztváranie sa púčika..
zabudnuté životy
vynárajúce sa z hmiel..
dvakrát do tej istej rieky
nevstúpiš
tobôž nie siedmykrát..
nie-svoje spomienky
vyťahujeme zo svojej hlavy
sme to my
ale nie tí istí
ani tí ľudia nie sú rovnakí
len veľmi blízki..
nastoľujeme poriadok
v chaose stretnutí
vyťahujeme niť
čo spája prítomnosť
so všetkými časovými smermi
s klbkom časomier
bez priamej línie..
sme to my
i nie sme
ale vždy budeme