už je to všetko o ničom
v pozadí plachtia biele vtáky
nocujú biele plachty lodí
spustené
stočené do seba
objímajú
samé seba
namiesto žrde
prepichujúcej oblohu
len laná si pamätajú
tušia i vedia
kam patria
držia sa svojho bodu
na povrchu
a kotvy
držia sa
svojej pevniny
na dne