hodiny som sledovala úzky pruh cesty
s bielou prerušovanou čiarou uprostred
modrá obloha s odtieňom žltej na obzore
sa objímala s rovinou
sťahovavé vtáky sa lúčili s poľom
tou najčudesnejšou hromadnou akrobaciou
akú som kedy videla
stuhy čiernych bodiek
sa vlnili vo vetre
v kŕdľovej psychóze lúčenia
a slová..
..slovám sa nechcelo
z útrob duše
na svetlo

from flickr.com

rozmenená na drobné
bubon už nehrá prím
zrkadlo zrkadlí
včerajší odraz
v zazrkadlí
prekročiť tieň do zajtrajška
nahrané na gól
nevyužitá prihrávka
a prázne púzdro od sláčika
čo hrá na druhých husliach
stojac v tráve
obsypanej prvým mrazom
inoväťou
bielými hviezdičkami
namiesto červených
o tom sa mi nikdy nezdalo
že budú padať práve takéto