hodiny som sledovala úzky pruh cesty
s bielou prerušovanou čiarou uprostred
modrá obloha s odtieňom žltej na obzore
sa objímala s rovinou
sťahovavé vtáky sa lúčili s poľom
tou najčudesnejšou hromadnou akrobaciou
akú som kedy videla
stuhy čiernych bodiek
sa vlnili vo vetre
v kŕdľovej psychóze lúčenia
a slová..
..slovám sa nechcelo
z útrob duše
na svetlo