[prozaická lyrika o farbách a vôňach
skrytých v spomienkach]

mám rada majstrov pera
ani nie tak tých
ktorých zhltneme za jeden večer
ako skôr tých
ktorých pijeme po kvapkách
a pridávame do našej mysle po štipkách
ako soľ
ako katalyzátor
čo prebudí naše predstavy
naše najskrytejšie túžby
naše najvzdialenejšie spomienky

POISON

sladkastá vôňa osemdesiatych rokov
zelený mramorovaný flakónik
stojaci na klavíri s lesklou politúrou
hneď vedľa čiernej hracej skrinky
s motívmi egyptských bohov
tá vôňa mi pripomínala cukríky
tie mäkké malinové
obsypané cukrom
mohli ste ich rozhryznúť
a zhltnúť za pár sekúnd
alebo nechať váľať na jazyku
do posledného červeného kryštálika

vôňa mojich modrých šiat
s bielym golierikom
ktoré do poslednej chvíle
... Read more »