Jemne fúkame do tlejúcich pahrieb, keď chceme, aby sa znovu rozhoreli. Niekedy iba preto, aby sme si ujasnili, prečo nás lákalo svetlo a teplo plameňa, čo už pohasol.
Zbierka mojich veršovaných písačiek z rokov 2014-2015 začína slovami - Veď čo keby. Jednou z posledných v zbierke je báseň s názvom - Dnes už viem. Čas medzi nimi bol naplnený fúkaním do pahreby, z ktorej ešte občas vyletovali iskierky, no ozajstný plameň sa už nerozhorel.
bezvetrie a mraky..
ťažítka Na dušu
Na vôňu jazmínu
Na biele lupienky
odkvitnutého hlohu
Na krídla sivých
mestských holubov..
držia ich nízko
na chodníku
a naše túžby blízko
pri zemi