Pár slov na úvod.

Po uverejnení článku o Auguste 1968 v blogu Pravdy som dostala email nasledujúceho znenia:

... Read more »

ihličkami drobných kvapiek
dážď nám píše správy o lete
tým svojím mokrým písmom
na ešte odhalené predlaktie
máča si pritom svoje pero
v sivom atramente oblohy

spriezračnieva sa vždy
až letom z neba na zem

sťahujeme si k zápästiam
ešte včera po lakte
vyhrnuté rukávy
a chladné písmená
vpíjajú sa do látky
rozpíjajú a miznú
prečítané teplom v nás

chlad prišiel náhle
ako vtedy
no ochladzuje sa naozaj
vždy pomaly

Predstavte si, že pred štátnym úradom, v ktorom nielen pracujete, ale ste v ňom dokonca šéf, hliadkujú vojaci cudzieho štátu a kontrolujú akýkoľvek pohyb pred ním a pred protiľahlou budovou pošty. Čo urobíte, ak chcete, aby vedenie tohto úradu bolo informované, čo sa pred budovou deje? Nemáte tam kamery. Píše sa rok 1968. Tak odsúhlasíte návrh, aby jeden pracovník sledoval a zapisoval, kto všetko sa pred budovou pohybuje, a to z miestnosti, odkiaľ by ho nikto z hliadkujúcich vojakov nevidel.

Ten zápisník z roku 1968, do ktorého zapisoval jeden zo zamestnancov OV KSS v Poprade, čo sa deje pred budovou, je medzi ostatnými dokumentami, ktoré otec zanechal. Útly zápisníček má hnedú väzbu a len zopár strán popísaných ceruzkou, miestami dosť nečitateľným písmom. Nevedela som, čo sú to za poznámky, kým som si v jednom obsiahlom zázname z vystúpenia môjho otca o nich neprečítala. Dané vystúpenie sa odohralo o rok a pol po aug ... Read more »

do ranného nehybného ticha
rinú sa z okna hlasné vášne 
v ozvene našli si partnera..
holuby spokojne hrkútajú
z podokenice
vrany so škrekotom
presekávajú ulice
a potom plavne plachtia
sledujúc svojho priateľa..
tráva nezadržateľne schne
a slamienky sa už tešia
do večnosti vencov a váz..
uprostred augusta domy
ešte stále ukazujú úsvitu
svoje štrbavé zuby
ich širokými medzerami
vdychujú každučký náznak
chladu a vetra
naberajúc ho do zásoby
na celý horúci deň

Asi pred mesiacom ma v rozhlase upútala jedna otázka – Čo ste robili 21. augusta 1968?

V deň, kedy vojská štátov Varšavskej zmluvy začali okupáciu Československa, som sa s najväčšou pravdepodobnosťou hrala s bábikami či kockami, lopatkou nasypovala piesok do dreveného autíčka alebo z toho piesku „piekla bábovky“ na dvore u mojej starej mamy v dedinke neďaleko Spišského hradu. Veď čo asi mohlo robiť štvorročné dievčatko v jeden obyčajný teplý augustový deň. Až o veľa rokov neskôr som zistila, že ten deň vôbec obyčajný nebol a znamenal pre môjho otca a v konečnom dôsledku aj pre mňa veľmi veľa.

Môj otec mal v šesťdesiatomôsmom 39 rokov a pracoval vo funkcii vedúceho tajomníka Okresného výboru Komunistickej strany Slovenska (OV KSS) v Poprade. Spolu s predsedom Okresného národného výboru teda patril k najvyšším predstaviteľom štátnej moci na území okresu Poprad, okresu na tú dobu významného nielen vďaka našim slovenským veľhorám a s nimi spojeným cesto ... Read more »

so smiechom si sa váľal
v bielom sypkom snehu.
oblečený.
sneh ti nedočiahol na kožu.
potom si kráčal vedľa mňa
po zasneženom chodníku.
obutý.
chránil si svoje chodidlá
pred chladom
hrubou podrážkou.
ja som kráčala v tom snehu
bosá.
roztápala som ho
svojím teplom.

vypľuť slová
aké jednoduché
na bielom papieri
rozpité machuľe
poprehadzovať ich
a poskladať
prestrieť na stôl
vetu za vetou
namiesto obrusa
pozbierať bodky
čo nikam nepatria
zasadiť kvet
do prázdnych útrob
a spočinúť rukami
na klávesách
v ich vnútri ticho hrá
Nedokončená...

ak niekto
komu bola zverená moc
dá kvôli vlastnej ochrane
tupej sekere neobmedzené práva
sekera začne rúbať navôkol
tnúť hlava-nehlava
len tak pre vlastnú potechu
veď sekera iné nevie
iba rúbať..
tupú sekeru
čo rúbe druhým na zlosť
a sebe pre radosť
je ťažké zastaviť..
ten jediný
kto pozná čarovné slovíčko
ktoré by ju zastaviť mohlo
ho nevysloví
lebo sekera by aj doňho
nakoniec iste zaťala
keby zákaz rúbať navôkol
od neho dostala
a určite by zasiahla
to jeho najslabšie miesto..
tupá sekera si také rada vyberá
do takých sa jej tne najlepšie..
a tak si tupá sekera rúbe
a tne kade-tade
ostrí si ostrie
na hlavách i nehlavách
ktoré sa jej stavajú na odpor..
a ten niekto
kto dal tupej seker ... Read more »

niektorí ľudia sú ako výťahy
donášajú i vynášajú
oboma smermi

Don Quijoti už
zložili zbrane
ľahli si do trávy
hľadiac na oblaky..
aj tie raz v bezvetrí
na chvíľu zastanú..
a mlieť prestanú
aj mlyny veterné
krútiace stále dokola
tú svoju a len svoju
škrípajúcu pesničku..
a v nebeskom tichu
pod vysokou klenbou
pomaly a isto
sa točia iné..

mám chuť vykúpať sa dnes
vo vlhkej teplej letnej tráve
a hľadieť túžbe z očí do očí
nech slnko až potom neskôr
vysuší všetky kvapky..práve
keď túžba v očiach stíchne
a zem sa o pár stupňov otočí..

mám chuť dotýkať sa
pohľadom oblohy a rukami teba..
chcem počuť vkĺznuť vtáka
do dlaní rozkošatených stromov
a bez slova vpiť sa do tvojho úsmevu..
potom objať vzduch naokolo
a pritisnúť ho k tvojej vlhkej koži
nech slnko ju tak skoro nevysuší
nech najprv spočíta tie desiatky
nádychov a výdychov
z úst do úst..
a až po poslednom
nás oboch pohľadom zahreje..

dovtedy si vy ... Read more »