tenučké konáriky
s drobnými púčikmi
opité nedočkavosťou
v práve prebudenom
aprílovom mámení..
a s vetrom vo vlasoch
sa stromu nelení
písať tisícami
guľôčkových pier
pozdravy Slnku
i púpavám schovaným
v práve zobudenej zeleni

UPOZORNENIE:

1. nasledujúci text je napísaný v špišskom nárečí..:)

2. kto nerozumie východoslovenským nárečiam, tomu môžem uvedený text preložiť do spisovnej slovenčiny, ale tým sa stratí jeho svojský satiricko-humoristický podtón, ktorý spišské nárečie ponúka..:)

3. osoby a udalosti spomínané v texte sú fiktívne a akákoľvek podobnosť s reálnymi osobami a reálnymi udalosťami je čisto náhodná..:)

S BYROKRACIJU NA VEČNE ČASY A ŇICHDA INAKŠI!

o takej pomoci a takych vymoženoscoch v roboce, jake mame my teraz, še ňikemu ňešnilo aňi v časoch, ket prezidentom bul ešči Gustav Husak..ňemožem povedzec, dze to robim, bo by šicke k nam chceľi isc robic a teľo peňeži na mzdy ňemame, bo projekty na ... Read more »

ach tá naša "Bureaucracy"
zahynie od toľkej krásy
predpisov a nariadení
v ich úplne presnom znení

občas nám zatají nejakú zmenu
vraj všetkými zákonmi povolenú
ktorá však porušuje iné predpisy
'len tak' zabudne na isté premisy

horúcu kávu nikto rád nepije
horúcou ihlou sa nikdy dobre nešije
ňou sa často šijú len problémy
a potichu prekračujú kompetencie

kto by takej práci chcel vzdávať česť
čo ráta len predpisy a peniaze ostošesť
no necítiť z nej človečinu
cítiť tam vôňu celkom inú
takú čo stavia všetkých do laty
to vraj preto aby bolo na výplaty

pani "Bureaucracy" si tyká
iba s príkazmi a s peniazmi
no málokedy s ľudskou logikou
...
"disclaimer"-
čisto náhodná
je po ... Read more »

vzduch vonia orgovánom
vlhkosťou tráva
nízke oblaky a zovreté dlane
peľ rozpustený v nočnom daždi
kreslí žlté kruhy
na krajoch schnúcich mlák
nie všetky kríky odpovedajú
okamžite na krik jari
na niektoré musí slnko pomaly
neposlúchajú
nerašia a nepučia
ich deň nenastúpil ešte
v kalendári
až keď sami budú chcieť
tak sa v zelenom šate
zobudia

niektoré sny
navždy zostanú
iba snami..
ak by sme ich totiž
chceli ozaj žiť
museli by sme za ne
príliš draho zaplatiť..
napríklad zdravím
svojím alebo cudzím..
alebo by sme museli
stúpiť niekomu na krk
pristúpiť slovom
cudzí tieň..
naše krásne sny
by sa tým zmenili
na nočné mory
na zrýchlený tep
na búšiacu krv
tlačiacu sa do stien
tenkých kapilár..
také sny treba pustiť
k vode
nech plávajú si
do mora
nech obmývajú
ostré skaliská
a prúdia žiabrami
chladných hladných rýb..
sú sny
o ktorých možno iba mlčať
je zbytočné nimi dýchať
je zbytočné o nich hovoriť
je nemožné ich žiť< ... Read more »

keď noc opášeme okolo drieku
a stíšime svoj zrýchlený dych
vyletia tajomné motýle z úkrytu
trepotajúci znak nepoddajných..
nepodobní na hladké húsenice
nevzdávajú sa a nikam nemiznú
ani ako hladné chlpaté stonožky
nič z cudzieho viac neodhryznú..
len drobnými labkami
opeľujú kvet
nemyslia viac na prílet
ani na odlet..
len tu a teraz strčia svoje sosáčiky
do nevídanej krásy
a nektár z hĺbky voňavého okvetia
ich smäd po kráse hasí

there's nothing to understand
there's nothing to comprehend
there's nothing to grasp
there's everything to feel

je mi smutno
že zabudla som znovu
reč krikľavých papagájov..
no načo mi je smútok
za rýpaním v studniach
kde vody pre mňa nebude..
mám stíšený zvuk
vo vlastnom prijímači
ktorý jačal tak obludne
vraj - píš
hľadaj medzi riadkami
cudzie trápenie..
no načo
keď odpovede sa nedočkáš
a ak
tak schovanú v kriku
zabuchnutých dvier..
zoškrabem zo starého múra
nové sklamania
prehodím cez hlavu
nech letia do nenávratna

prešla som dnes pomyselnou čiarou
kde si neskorá Zima
podáva ruku so skorou Jarou
a daruje Jari plátno
pomaľované desiatkami odtieňov hnedej..
Zime sa už minula takmer všetka biela na sklade..
so zvyškami beloby farbí ešte poľany
lesné výruby a štíty hôr
na ktoré zo svojej výšky dosiahne..
na plátne zostali stopy
neprefarbiteľnej tmavozelenej ihličnanov
a objavili prvé zelené fliačky tráv tak odolných
že rašia všade
kde zacítia aspoň omrvinku tepla..
Jar si už mieša odtiene svetlozelenej
a farbí nimi šíre polia na juhu..
na malinké výhonky lístkov a lupeňov
si ešte netrúfa
predsa len po zimnom spánku
jej ruke chýba jemnocit..
hoci občas siahne do palety pani Zime
studenú bielu zohreje vlastným dychom
a kvapne na kvietky s ... Read more »

zachumlaná v Tvojom objatí
v tej teplej deke zo snov
ktoré naprieč storočiami
žongléri s písmenami
vkladali do snivých hláv
mladých dievčat..
vyrástli z nich dámy
s dospelým úsmevom
plným poskladaných spomienok
na lícach s jamkami uprostred...
spomienok z tých pradávnych liet
kam nesiahal život ich vlastný
ten život neromanticky krásny
ktorému nebolo treba
prach z krídel motýľov
sypať po nohy..
aj bez hviezdneho prachu
sa o tom živote krásne básni
a v nežnom objatí zo snov
na Teba v tichu spomína

už to viac nie je o láske..
na ten bod som si siahla
pozerala naň z toľkých strán
že sa mi občas zakrútila hlava
a srdce bilo ako splašené
načrela som do temných vôd
kde láska nikdy nebýva
ponorila som sa do nelásky
kde sa nedalo dýchať ničím
ani pľucami..ani kožou
tobôž vymyslenými žiabrami..
šťastne som vyplávala na breh
kde láska je všetkým a všade
v každom nádychu
zelených kúskov zeme
v každom výdychu slov
ktoré vybehnú z útrob mysle
a skočia mi na jazyk
či vpijú sa do papiera
alebo počmárajú
všetky moje displeje..
už to viac nebude o láske
možno skôr o viere
v samého seba
o dôvere
sebe samému
a o slobode zvoliť si
svoju vlastnú slobodu

s totym Jožom Rážom mladšim toten naš smer najväčši zaš zacal valašku tam dze ňemal..bo stary ocec toteho Joža mladšeho napisal priručku slovenskeho ľudoveho zbojňickeho tanca..ta nehvarce mi, že vnuk ňezna, jak še taky taňec tancuje..možno še toten naš opozičny pan prezident zľeknul..možno mu dachto povedzel jak toten stary ocec – profesor Nosaľ – zašedaňa katedry tanca na zahradze na čerešňi u jakaškej tiežprofesorky tanca robil..ja nevymyšľam..o tym tota tiežprofesorka tanca na galakoncerce Lučňice rečovala..možno že vnuk by chcel tak jak jeho dzedo na čerešňi šedzec i miňistrovac i cale miňisterstvo by potom mušelo na čerešňu š ňim i co keby dachtore z toteho miňisterstva s čerešňi spadli..nehvarim, že tam už dachtore ňeznaju, jak še s čerešňi dolu ľeci..no prezident ňemože sebe vžac na švedome, že by še dachtore uderiľi, abo na hlavu spadľi..a tiež ňezna, dze taky veľky čerešňovy sad by še našol pre cale miňisterstvo..ešči by mušeli šick ... Read more »