z pouličných lámp
sa dnes ráno
ešte za tmy
rozsypalo svetlo do trávy
kvapky rosy ho pochytali
hrany zrniek piesku
o tom iskrivo rozprávali
zhasínala som ho váhou svojho tela
zbierala lesklými okrajmi topánok
až kým ho zobúdzajúce sa slnko
neschmatlo
aby ho potom za bieleho dňa
nasypalo na cesty
mokré obrubníky a koľajnice
na blýskajúce sa sklá
okuliarov okoloidúcich
a do zrkadlových očí domov
žmurkajúcich slnku do tváre
svetlo sa nestráca
to len noc ho ukrýva v sebe
no lampy
baterky a sviece
ho v nej vždy nájdu
sypú ho ľuďom pod nohy
aby nezblúdili

7.9.2018