Main » 2019 » February » 06

zamatovým hlasom kričia
a burcujú herci na námestí
novinári z tribún portálov
zamatom hladkajú tie svoje
a šmirgľom cudzie neresti
Slušne stojíme v Slušnom dave
koľko sa nás tam len pomestí....

kričíme Slušne – choďte do čerta!
snom Slušných Demokratov opití
Slušne bojujeme za svojich Slušných
tých ostatných posielajúc do r..i

usb kľúčami štrngáme o kreditky
miesto sviečok nám svietia mobily
za svoju Slušnosť sme sa už neraz
medzi sebou navzájom Slušne pobili

Slušne hádžeme slovami po druhých
hoci sami nie sme celkom bez viny..
už tej Slušnosti pohár riadne preteká..
čo keby si z neho všetci Slušní odpili?..

..lebo hrozí že sa už prerazí to tenké
od veľkej Slušnosti popraskané dno..

Views: 77 | Added by: justonedot | Date: 2019-02-06 | Comments (1)

je február
čas zavýjania vlkov
na ten okrúhly koláč
na nebi
z ktorého chvíľami Čas
po kúsočkoch odkusuje
potom zas k nemu
noc čo noc
kúsok po kúsku
prilepuje 
až nakoniec ten posledný
prilepí
a koláč je znovu
celý-celučký
okrúhly
chutný-chutnučký
priam na zjedenie
vtedy Čas dlho nečaká
a znovu si z neho odhryzne

Views: 36 | Added by: justonedot | Date: 2019-02-06 | Comments (0)

prestala som myslieť
slovami..
žijem bezmyšlienkovite
na povrchu hovorím
len povrchne
naučenými frázami..

zatajovať dych pod vodou
som už zabudla..
a ponárať sa len tak
pre nič za nič?
veď načo hľadať omrvinky
ktoré do chleba viac nespojím..

občas sa mi cnie
za svetlom v hlbočine
ktoré iní nevidia
za búšením srdca
za rozhovormi s hĺbkou
za ozvenou v diaľke
ktorú nikto nikdy nezmeral
iba ja svojím vlastným
dýchaním..

aj tak je krásne
žiť iba nad hladinou
ako vážka
vyzlečená z kože nymfy
čo ponoriť sa pod vodu
viac nemôže

30.12.2018 ... Read more »

Views: 34 | Added by: justonedot | Date: 2019-02-06 | Comments (0)

z pouličných lámp
sa dnes ráno
ešte za tmy
rozsypalo svetlo do trávy
kvapky rosy ho pochytali
hrany zrniek piesku
o tom iskrivo rozprávali
zhasínala som ho váhou svojho tela
zbierala lesklými okrajmi topánok
až kým ho zobúdzajúce sa slnko
neschmatlo
aby ho potom za bieleho dňa
nasypalo na cesty
mokré obrubníky a koľajnice
na blýskajúce sa sklá
okuliarov okoloidúcich
a do zrkadlových očí domov
žmurkajúcich slnku do tváre
svetlo sa nestráca
to len noc ho ukrýva v sebe
no lampy
baterky a sviece
ho v nej vždy nájdu
sypú ho ľuďom pod nohy
aby nezblúdili

7.9.2018

Views: 34 | Added by: justonedot | Date: 2019-02-06 | Comments (0)

.
o sebe nehovorím
len píšem
medzi riadkami
Písané do riadkov
T
blog.sme.sk
mantras