tak sa nám Amerika zobudila z letargie..to jej prebudenie bolo také hlasné, že aj mňa prebralo zo zimného spánku, z môjho nezáujmu o to, čo sa deje v krajine, v ktorej som strávila zopár rokov..

tohto roku uplynie už desať, odkedy som odtiaľ odišla..celý ten čas boli Spojené štáty americké krajinou mimo môjho záujmu..výmenu Busha za Obamu v Bielom dome som zaregistrovala, ale nevenovala som jej temer žiadnu pozornosť..s Obamom v prezidentskom kresle som problém nemala, skôr naopak..jedinou črtou, ktorou mi ležal v žalúdku, bola jeho slabosť, že nedorástol k niektorým svojim ideálom..drak vojensko-ekonomickej mašinérie však asi nie je úplne obyčajný drak, ktorého by jednotlivec vedel poraziť..

v osobe Baracka Obamu mi Spojené štáty až na niektoré výnimky ukazovali svoju lepšiu tvár..

v osobe Donalda Trumpa zrazu tú najhoršiu..všetko, čím ma Amerika odpudzovala, zrazu vyplávalo na povrch..v osobe tohto „tzv.“ prezidenta to mám pred očami..akoby zrazu z kolektívnej pamäte vyskočil prehistorický jašter a ty sa zrazu zmeníš na ježa, ktorý vystrčí pichliače..zrazu sa objavia dávne emócie, obranné reakcie a ty máš potrebu sa brániť, lebo niekto na teba útočí..sleduješ všetky náznaky najrôznejších fóbií a anti-izmov, ktoré sa zdali už prekonané a potrebuješ vyjadriť svoje proti..

to, že tento jašter vyplával na povrch, je vlastne dobré, pretože to, čo on reprezentuje, tu stále bolo, poťahovalo svojimi nitkami a ovplyvňovalo veľa, len to nebolo vidieť..no s jašterom v jaskyni sa bojuje ťažšie..teraz ho máme pred sebou..v jeho strašnej podobe..

no prečo mám potrebu s ním bojovať?

to, že ma táto karikatúra minulosti oslovila a núti ma sa ňou zaoberať, má určite hlbšie príčiny vo mne samej..niečo z jeho správania, postojov, reakcií, spôsobu komunikácie, výrazu naráža vo mne na veľmi citlivú strunu a núti ma búriť sa..je to totiž môj anti-hero, anti-vzor, stelesňuje vo mne to, čo v mužoch neskonale nenávidím, nie v politikoch, v ľuďoch ako takých..arogantnosť egoistu, povýšenecký pohľad na ženy.....a tu sme pri koreni problému..

som proti prejavom rasizmu a fašizmu, stojím na strane hnutia LGBT, no necítim to až tak veľmi osobne, nikdy som nebola bezprostrednou obeťou..v určitom zmysle som však bola obeťou komunistického režimu ako jednej z foriem diktatúry, takže vláda jednej skupiny ľudí, ktorá svoju parciálnu pravdu vydáva za bezvýhradnú a absolútnu, je mi poriadne proti srsti..no mojimi najcitlivejšími stránkami, mojimi dvoma najsilnejšími proti sú diskriminácia ženy a vnútorná prázdnota prepychových peňazí..v novom americkom prezidentovi sa spojili všetky tieto tri moje proti, všetky tieto moje tri slabosti..nezasiahlo by ma to tak, keby všetko americké nebolo silným ovplyvňujúcim faktorom aj u nás a v Európe a keby som nebola bývala zvádzala svoj vnútorný boj s týmito neduhmi v minulosti..

je tu však jedna potešujúca okolnosť..v priebehu času sa totiž neraz ukázalo, že všetky tieto neduhy, na ktoré teraz zasvietili kamery sveta, patria minulosti..prečo by aj v tomto prípade nemali za nejaký čas odísť zo scény?..veď už neraz a nie pre-nič-za-nič s hanbou odišli.