prestala som myslieť
slovami..
žijem bezmyšlienkovite
na povrchu hovorím
len povrchne
naučenými frázami..

zatajovať dych pod vodou
som už zabudla..
a ponárať sa len tak
pre nič za nič?
veď načo hľadať omrvinky
ktoré do chleba viac nespojím..

občas sa mi cnie
za svetlom v hlbočine
ktoré iní nevidia
za búšením srdca
za rozhovormi s hĺbkou
za ozvenou v diaľke
ktorú nikto nikdy nezmeral
iba ja svojím vlastným
dýchaním..

aj tak je krásne
žiť iba nad hladinou
ako vážka
vyzlečená z kože nymfy
čo ponoriť sa pod vodu
viac nemôže

30.12.2018